V školskom roku 1961 - 62 sa uskutočnila reorganizácia a z Jedenásťročnej strednej školy sa stala Stredná všeobecno-vzdelávacia škola. Základná škola i SVŠ -ka na Dubovej ulici však i naďalej mali jedno vedenie i jeden pedagogický zbor. Po dvoch rokoch, v školskom roku 1963 - 64 sa obe školy osamostatnili, a tak v jednej školskej budove boli dve riaditeľstvá s dvoma pedagogickými zbormi. Vďaka vzájomnému pochopeniu oboch pracovných kolektívov nedochádzalo k nedorozumeniam či sporom medzi učiteľmi ani žiakmi. Nároky na kvalitu vyučovania každoročne stúpali. Obidve školy v úzkych priestoroch malej školskej budovy len živorili. Hlavne pomery na základnej škole boli ďalej neudržateľné, pretože tam hrozila až trojsmenná prevádzka. Preto sa Stredná všeobecnovzdelávacia škola z Dubovej ulice presťahovala v júli 1966 do priestorov bývalej Učňovskej školy stavebnej na Cádrovej ulici. Od začiatku školského roku 1966 - 67 mala škola nový názov: Stredná všeobecnovzdelávacia škola, Cádrová 23. Toto riešenie nesplnilo v ničom očakávanie. Zväčšil sa síce počet tried, a tým aj možnosť prijať viac uchádzačov o štúdium, ale budova školy bola bez potrebného vybavenia. Neboli tu potrebné kabinety, laboratória a ostatné zariadenia. Zabezpečiť kvalitnú výučbu stálo pedagogických pracovníkov veľa síl. Výsledkom ich úsilia bolo, že už počas prvého školského roku na Cádrovej ulici sa podarilo zariadiť a dať do prevádzky chemické laboratórium. Teda chémia bola prvým predmetom, kde bola možnosť realizovať výučbu na želatelnej úrovni. Ďalším cielom bolo vybudovanie laboratória fyziky, biológie a zriadenie odbornej jazykovej učebne. To si vyžadovalo množstvo úsilia a značné finančné prostriedky.